Keď malujem, často otočím plátno dole hlavou aby som zmenila môj pohľad na maľbu. A otočená maľba úplne inak vyzerá, než v pôvodnom stave. Hovorí sa tomu zmena perspektívy.
Pri abstraktnej maľbe je všetko možné, všetko dovolené. Závisí od výtvarníka aké nástroje, akú techniku použije pri maľbe. Tieto nástroje a techniky sú jeho komunikačnými prostriedkami na vyjadrenie toho čo všetko chce maľbou povedať. Ja osobne pri maľbe sa viac sústredím na svoju intuíciu na vlastné emócie než na to čo vlastne chcem povedať. Čiže sa presuniem z hlavy priamo do môjho vnútra, do tajomných komnát, aby som ich dokázala v procese otvoriť.
Maľovanie je pre mňa ako posvätný tanec kde pohyby prichádzajú intuitívne a plátno sa stáva javiskom tohto tanca. Z vlastnej emočnej nahoty vzniká čosi, čo komunikuje s druhým človekom v akomsi tajomnom jazyku. Tým jazykom sú farby.
Čo vidíš keď sa pozrieš na abstraktný obraz? Vidíš tam predsa niečo konkrétne? Alebo ťa oslovia skôr farby a štruktúra? Alebo kompozícia? Každý jeden človek to má inak. Ako už bežne v živote chodí, každého osloví na tom istom obraze niečo iné alebo kým niekoho maľby osloví, druhého nemusí. Niekto dokáže uvidieť celý príbeh v maľbe kým druhý zachytí len čmuhy. A je to úplne v poriadku.
Tak ako každý človek je jedinečný, unikátny, z každej jednej maľby je len jeden originál, ktorý zachytí akurátny, konkrétny moment výtvarníka v procese jeho tvorby toho konkrétneho obrazu.
Maľby s nami komunikujú na podvedomej úrovni, takže sa ani nepokúsim o vysvetlenie tejto skutočnosti. Budem rada ak v komentári
alebo v súkromnej správe (cez kontaktný formulár) mi zanecháš odkaz ako vnímaš ty moje maľby.
Comments